Trojlístok faktorov vplývajúcich na "chuť na sladké"

Môžeme sa na svoj mozog ešte spoľahnúť?
Chuť na sladké je emócia!
Timing jedla -uzatvára trojlístok faktorov vyplývajúcich na večnú tému: CHUŤ NA SLADKÉ

Chuť a odpor k potravinám patrí medzi základné regulačné systémy organizmu. Zavádzajúci je však chaos množstva produktov, ktoré nám prostredníctvom ochucovadiel a aromatických látok sugerujú, že látky v nich obsiahnuté naše telo možno potrebuje, ale v takejto forme vlastne nedostane, pretože obsahujú len arómu, napríklad banánu, ale nie látky a prvky v ňom skutočne obsiahnuté. Zoberme príklad z jahodovej čokolády: Máme chuť na jahodu, pretože naše črevo oznamuje, že potrebuje látky v nich obsiahnuté ako železo, mangán a meď. Tak na základe tohto impulzu chute vyvinie mozog apetít (chuť) na jahody, ktoré obsahujú práve tieto mikroživiny. Tak ide človek okamžite do supermarketu a hľadá potraviny, ktoré vyzerajú, voňajú a chutia ako jahoda. Tak nájde napríklad jahodovú čokoládu s krásnou červenou jahodou na obale, potravina samozrejme po rozbalení intenzívne vonia po jahode. Chuť je taktiež intenzívne jahodová. Žiaľ sa v takejto potravine nenachádza žiadna stopa po ovocí, ale aromatické látky, ktoré nám vôňu a chuť len navodzujú. Tak sa črevo časom na mozog, presnejšie hypotalamus v strednom mozgu, nemôže viac spoľahnúť. Že sa to časom škodlivo prejaví na našom metabolizme ale aj vo forme určitej závislosti, pravdepodobne nie je potrebné zdôrazniť.

Ďalší faktor ovplyvňujúci naše chute sú hormóny. Chuť na sladké je emócia!

Emočné receptory sú úzko späté s denným príjmom stravy. V dnešnej dobe jeme nielen vtedy keď máme hlad, ale s jedlom spájame pocity. Napr. uspokojenie, odmena, komunikácia, ktorá má okrem iného aj dôležitú sociálnu rolu. Podľa posledných výskumov sa tráviaci trakt, tenké aj hrubé črevo, výrazne podieľa na tvorbe neuropeptidov. V čreve sa tvorí viac serotonínu „hormónu šťastia“ ako v iných orgánoch, teda viac ako v mozgu! Úlohou neuropeptidov je okrem iného výmena informácií, ktoré sú naviazané na emócie.
V slinivke brušnej je produkovaných viac ako 20 takýchto neuropeptidov, ktoré sa podieľajú aj na spracovaní prijatej stravy. Tak môžu byť nepríjemné pocity ako nervozita, strach, pocit samoty umlčané pomocou jedla, čo odpovedá na otázku prečo ľudia „zajedajú“ nervozitu, samotu či strach. V prípade chute na sladké tu môže hrať rolu aj potreba odmeniť sa, pretože sme si takúto emočnú rovnicu počas života vytvorili. (pozitívne emócie v súvislosti so sladkým z detstva). Ak tieto informácie zoberieme do úvahy, je viac ako dôležité zamýšľať sa nad tým čo a za akých okolností jeme aby sa z radosti a potešenia nestali frustrácia z nadobudnutých tukových pneumatík.
U hormónoch zostaňme aj pri poslednom a aj najdôležitejšom faktore a to je timing jedla.

Po každom sacharidovom jedle stúpa hladina krvného cukru. Slinivka brušná (pankreas) krátko na to uvoľní hormón inzulín, za účelom transportu cukru do bunky. Z dôvodu vysokej hladiny inzulínu onedlho dôjde k poklesu hladiny cukru v krvi – a následnému návalu hladu, ktorý je zvyčajne zahnaný „sladkým“. Rýchlym cukrom je síce nízka hladina krvného cukru korigovaná, avšak to zase zvýši hladinu inzulínu. Neustálym uvoľňovaním inzulínu dochádza k zvýšenej hladiny inzulínu sprvu len po jedle, ale čoskoro aj počas pauzy medzi jedlami. Zvýšená hladina inzulínu spúšťa kaskádu reakcií, čoho dôsledkom je aj zvýšený pocit hladu a zvýšený pocit chuti predovšetkým na sacharidy a cukry, teda sladké. Správnym timingom, teda obmedzením jedál na tri jedlá denne s dlhšou pauzou medzi jedlami sa hladia inzulínu normalizuje. Zanedbateľný nie je ani pomer prijatých živín. Zvýšený príjem kvalitných tukov a bielkovín s vysokou biologickou hodnotou priaznivo vplýva na hladinu inzulínu, ktorá stúpa po prijme sacharidovej zložky v strave. Zvýšený príjem kvalitných tukov a bielkovín, znižuje pocit hladu predovšetkým toho „vlčieho“, teda aj chute na sladké.

Prevencia v bodoch:

1. Znížiť príjem sacharidov a navýšiť príjem prirodzených potravinových tukov a bielkovín
2. Jesť tri krát denne
3. Ovocie jesť výhradne k hlavnému jedlu alebo na záver jedla. Nikdy nie pred jedlom!!
4. Zvýšiť príjem horkých látok: kel, rukola, púpavové listy, čakanka, artičoky....
5. Piť viac vody podľa pravidla 30ml na kg telesnej hmotnosti je minimálne množstvo
6. Eliminácia prídavných látok „E-čok, uprednostnenie prirodzenej potravy
7. Rozlíšiť „hlad“ od „zvyku“

Prvá pomoc! RESCUE

Horké látky sú schopné „regulovať“ chute. V prípade návalu chute na sladké nakvapkať pod jazyk extrakt z horkých rastlín alebo žuť kávové zrnko.