Miroslav Grich
Veľká zmena u mňa nastala po vysťahovaní sa do NSR kde som sa dozvedel o existencii odboru, ktorý pracuje hlavne s alternatívnymi terapiami a je akousi kombináciou klasickej medicíny a alternatívy a je štátne uznaný. Názov tohto oboru alebo človeka, ktorý ho vykonáva je Heilpraktiker na rozdiel od liečiteľa (Heiler). Tak som sa pustil do toho a absolvoval som školu pre heilpraktikerov Beyreute. Jej hlavnou zložkou výučby je Školská medicína v kompaktnej forme čo predstavuje asi 50%–60% vedomostí klasického medika – anatómia, fyziológia, patofyziológia, akútna medicína, psychológia, laboratórne hodnoty, injekčné techniky... Absolvoval som takzvaného veľkého heilpraktikera, ktorý zahŕňa aj psychológiu. Takzvaný malý heilpraktiker ma len psychológiu a môže pracovať len ako psychoterapeut. Toto štúdium s ďalšími prípravnými kurzami na skúšky mi zabralo 3 roky. Skúšky sú rozdelené na písomné a ústne. Ústne sa skladajú pred doktorskou komisiou a dá sa na ne kvalifikovať až po zložení skúšok písomných. Kvóta tých čo prepadávajú sa drží okolo 70%-80%. Mnohí moji kolegovia ich absolvovali už tretí krát a neprešli. Z môjho ročníka kde nás bolo 18 sme prešli štyria. Týmto sa zabezpečuje vysoký štandard absolventov. Skúšky som absolvoval a obidve na prvýkrát zložil v roku 2007, kedy som si otvoril aj moju ordináciu v NSR.
Po úspešnom skončení absolvent dostane povolenie na liečenie ľudí bez lekárskej aprobácie a dostane takzvané „Kassenzulassung”, pripustenie do zdravotných poisťovní, čo znamená že jeho terapie sú preplácané zdravotnými poisťovňami. Môže samostatne určovať diagnózy, voliť druhy liečby, používať invazívne techniky napr. odoberať krv a poslať ju na vyšetrenie alebo sám vyšetriť. Jeho obmedzenie v porovnaní s doktorom spočíva v tom že niektoré zákonom stanovené infekčné ochorenia nesmie ošetrovať ale hlásiť na miestnom zdravotnom úrade. Nesmie predpisovať lieky ktoré sú na predpis a ošetrovať zuby.
Na tejto báze potom človek stavia a vzdeláva sa ďalej vo svojom smere ktorý si vybral. Má možnosť zúčastňovať sa rôznych odborných školení na ktoré majú často prístup len doktori a heilpraktikeri. Heilpraktikeri v Nemecku sú vynikajúco organizovaní, majú vlastné odborné časopisy, školiace centrá a združenia ktoré sú politicky aktívne. Tento odbor je všeobecne uznávaný a akceptovaný, heilpraktiker predstavuje skutočnú odbornú alternatívu ku klasickému doktorovi. Znášanlivosť medzi doktormi a heilpraktikermi je pomerne dobrá. V mojom prípade to fungovalo v praxi tak že sme si s doktormi v mojom okolí posielali navzájom pacientov podľa toho kto bol na čo špecializovaný. Niečo takéto by som si prial pre dobro všetkých pacientov aj v našich zemepisných šírkach. Ale obavám sa že to u nás ostane ešte na dlhú dobu len snom.
Ja som volil homeopatiu ktorú som sa učil priamo u skúseného homeopata Uweho Hayeresa ktorý je nasledovník starej nemeckej školy klasickej homeopatie, bioresenonačnú terapiu a diagnostiku s prístrojom Metatron , hypnoterapiu ktorú som sa učil u jedného s najznámejších a mediálne známych nemeckých hypnoterapeutov Dirka Treuscha. Moje terapie som koncipoval tak aby som bol schopný zabezpečiť ošetrenie jak psychosomatických a psychických problémov až po problémy telesné. Terapie niekedy podľa potreby kombinujem, pretože komplexita porúch je často tak veľká, že kombinovať treba. Kde jedna terapia stráca pole pôsobnosti nasadím ďalšiu.
